Dobrovoľníci

Dobrovoľníci sú spojení s našim občianskym združením už od čias jej fungovania ako svojpomocnej skupiny rodičov detí s Downovým syndrómom v priestoroch Agentúry špecializovaných služieb pre autistov a iné zdravotné postihnutia na Kostlivého ulici v Bratislave v roku 2002.

V začiatkoch dobrovoľníci „varovali“ deti počas sobotných stretnutí a ich hra sa pomaly menila na tematické tvorivé dielne, ktorých sa zúčastňovali aj zdravé deti. S  našimi rodičmi a deťmi absolvovali viaceré rekondičné pobyty a neskôr niektorí z nich začali vypomáhať priamo v domácnostiach, kde poskytovali sporadickú pomoc (spravidla varovanie dieťaťa počas neprítomnosti rodičov alebo sprevádzanie na mimoškolské záujmové aktivity) podľa požiadaviek rodičov.

Väčšinu našej dobrovoľníckej základne tvoria vysokoškolskí študenti, prevažne poslucháči Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave z odborov liečebná a špeciálna pedagogika. Medzi dobrovoľníkmi sú zastúpení aj poslucháči odboru sociálnej práce viacerých vysokých škôl (ide spravidla o poslucháčov diaľkového štúdia, ktorí v našej organizácii absolvovali prax a zaradili sa medzi stálych dobrovoľníkov) a bývalí študenti, ktorí nám zostali verní aj po skončení vysokoškolského štúdia. Dobrovoľníkmi sa často stávajú aj starší súrodenci detí s Downovým syndrómom.

Dobrovoľníkov, pôsobiacich v súčasnosti v našom občianskom združení, môžeme rozdeliť na niekoľko skupín:

  • „špecializovaní“ dobrovoľníci, ktorí sa pravidelne zúčastňujú jedného typu aktivity. K takýmto patria napr. „divadelníci“, ktorí sa zúčastňujú nácvikov detského divadelného súboru Divadlo Dúhadlo
  • dobrovoľníci, ktorí sa sporadicky zúčastňujú na niektorých aktivitách, napr. pri organizovaní a priamej práci s deťmi počas integrovaných tematických tvorivých dielní
  • dobrovoľníci poskytujúci služby výpomoci priamo v rodinách (stráženie dieťaťa počas neprítomnosti rodiča, sprevádzanie do a zo školy, pomoc pri domácej príprave na vyučovanie, sprevádzanie na mimoškolské voľnočasové aktivity a pod.). Títo „výpomocní“ dobrovoľníci sa však často zúčastňujú aj tvorivých dielní alebo iných aktivít organizovaných pre deti
  • dobrovoľníci, ktorí v rámci niektorých aktivít pôsobia ako dobrovoľníci, ale zároveň sa v niektorých aktivitách stali „profesionálmi“. Tu patria „divadelníci“.

Túto rubriku vhodne zakončuje Erikovo „vyznanie“:

“Keď som premýšľal o tom, ako začať, napadlo ma niekoľko argumentov, prečo by som nemenil ani za nič čas strávený v spoločnosti veľkých i malých ľudí, ktorých som za celé to obdobie stretával v našom občianskom združení.

V mojom prípade sa to všetko začalo jedného nevšedného vysmiateho dňa. Vtedy som dostal do rúk obálku, kde sa písalo, že ma prijímajú na vysokú školu v odbore liečebná pedagogika. Takmer som z kože vyskočil, pretože som si mohol odfajknúť ďalší z mojich tajných snov a túžob – štúdium na vysokej škole.

Musím podotknúť, že spomínaný odbor som si nevyberal úplne bezhlavo, ale moja dovtedajšia voľnočasová práca vyústila do rozhodnutia dozvedieť sa o práci s ľuďmi niečo viac.

Moje očakávania a zvedavosť v nášho „veľkomesta“,  štúdia,  atď.,  sa splnili takmer do bodky. Všetko to bolo perfektné, cítil som sa neuveriteľne, ba priam až rozprávkovo. Raz, pri rozhovore s mojimi spolužiakmi som však zistil, že takmer každý z nich má oblasť, do ktorej sa snaží aplikovať všetky tie novonadobudnuté vedomosti a zručnosti zo školy. „To je presne ono!“ hovorím si. No zároveň ma to trošku hnevalo, pretože moja „prax“ bola veľmi ďaleko na strednom Slovensku a nebolo reálne zvládať túto vzdialenosť popri škole. Ostávala posledná možnosť a to nájsť si niekoho a niekde tu, blízko Bratislavy a dobrovoľnícky prispieť k ich činnosti, či potrebám.

Rozhodil som teda siete kde sa len dalo a trpezlivo vyčkával,čo sa bude diať…

Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Možno to bola náhoda, prezieravosť, osud, či Božie vedenie, no nakoniec ma všetky cesty priviedli k Máške Gábrišovej, našej tútorke, vizionárke a skvelej osôbke v jednom. Ona sa stala (a stále je) mojou učiteľkou a vzorom pri práci s ľuďmi. Pod jej vodcovskou taktovkou a spolu s ostatnými členmi sme sa pustili na divokú jazdu do hlbín ľudskej duše. Okamžite som sa začal zapájať do novovzniknutého „divadelného“ zoskupenia detí s Downovym syndrómom, v ktorom pôsobím doteraz. Ak by som mal na tomto mieste vypovedať všetko to, čo sme pozažívali s „našimi“ deťmi, nestačil by mi papier a asi by to aj Vás omrzelo čítať.

Jedno však viem. To, čo sme my dali našim deťom pri ich vedení a učení, sa nám stonásobne vrátilo naspäť.

Okrem spomínaného Divadla Dúhadlo sme sa každomesačne stretávali na dielňach s rôznorodou tematikou, kde sme sa spolu s deťmi venovali rozvoju zručností, vedomostí, alebo to bolo založené na jednoduchom zážitku z divadielka, zvierat, kúzelníka, na ktorých sme si neraz aj my dospelí išli oči vyočiť.

Hlavným zámerom ale bolo prosté stretávanie sa a zdieľanie svojich zážitkov a skúseností s ostatnými. Práve vďaka tomu naše spoločenstvo mohlo a môže rásť a tak byť odolnejšie voči nepriaznivým vplyvom zvonka alebo zvnútra.

Ešte je toho veľa, čo by som mohol napísať, no myslím, že je najvyšší čas pre nejaký ten záver. Chcel by som vás všetkých, ktorí máte túžbu obdarovať a zároveň byť obdarovaný povzbudiť. Priatelia neváhajte, nebudete ľutovať. Byť dobrovoľníkom je práca ako každá iná, ibaže odmena za ňu je mnohonásobne vyššia. Viem to, lebo hovorím z vlastnej skúsenosti. A keby som sa mal ešte raz rozhodnúť pre dobrovoľníctvo v Up-Downe, neváhal by som ani chvíľočku a povedal by som „áno“.”

Ak sa chcete stať našimi dobrovoľníkmi, kontaktujte Máriu Gábrišovú na 0903243440, alebo na maska@cihabo.sk. Veľmi radi Vás u nás uvítame.